AKÉ DETI CHCEME MAŤ?

            Nedávno moja sestra bola so svojou dcérkou na detskom ihrisku. Prišli tam aj dve asi desaťročné dievčatá. Jedno z nich bolo silnejšej postavy. Sestra začula, ako sa sťažuje kamarátke, že ju to trápi.
            Na ihrisko sa prišli hrať aj chlapec a dievča so svojou starou mamou. Chlapec si dievčatá hneď všimol a na tú silnejšiu začal vykrikovať: „tučko bombička!“, „tlsťoch!“ Na prekvapenie stará mama na správanie svojho vnuka vôbec nereagovala. Až neskôr mu povedala, nech si dievča nevšíma. Akoby mu ubližovala ona!
           
            My, rodičia, predovšetkým pri prvom dieťati si prajeme, aby bolo inteligentné, bystré, aby vynikalo, uchytilo sa v živote. Je to normálne, každý rodič chce mať šikovné dieťa! Akú námahu však venujeme vedeniu našich detí k úcte k druhým, súcitu, ohľaduplnosti? Čo nás poteší viac – to, že naše dieťa dostalo jednotku alebo to, že sa dokázalo ospravedlniť spolužiakovi za ublíženie? Pochvala riaditeľa alebo to, že dieťa prejavilo súcit s hendikepovaným?
            Z našich detí možno naozaj vyrastú lekári, manažéri, politici – to ale v žiadnom prípade nezaručuje, že budú žiť šťastný život. Je fajn, ak budú hovoriť niekoľkými jazykmi či vedieť napríklad zahrať akokoľvek ťažkú sonátu, ale ak nebudú vedieť povedať „prepáč“, riešiť konflikty, stáť si za slovom, odpúšťať, prijímať druhých takých, akí sú – ich život šťastný a plnohodnotný nebude.
                                                                                                          Janka, prevzaté z Nahlasu